Klasifikácia mentálneho postihnutia - stupne
Najznámejšími a celosvetovo akceptovanými klasifikačnými systémami vzťahujúcimi sa aj na MP a MR sú medzinárodná klasifikácia chorôb(ďalej len MKCH), ktoré vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej SZO) a klasifikačné systémy Americkej psychiatrickej asociácie. Klasifikačné systémy podliehajú vývoju, inováciám a zmenám. (A. Vančová 2005 s.144). V roku 1968 zaviedla SZO hodnotenie: mentálna retardácia ľahkého, stredného, ťažkého a hlbokého stupňa, pričom diagnostické hodnotenie musí rešpektovať odlíšenie ľahších stavov o ťažkých (tamtiež).
Podľa MKCH – 10 (platnej od roku 1992 doposiaľ) sa MR klasifikuje nasledovne:
F70 Ľahká mentálna retardácia - IQ 50 – 69
F71 Stredná mentálna retardácia - IQ 35 – 49
F72 Ťažká mentálna retardácia - IQ 20 – 34
F73 Hlboká mentálna retardácia - IQ pod 20
F78 Iná mentálna retardácia
F79 Nešpecifikovaná mentálna retardácia (Vančová, 2005).
Podľa MKCH – 10 je F 70 ľahká mentálna retardácia (mild mental retardion). Znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia, obmedzenia komplexného vývinu. Retardácia a obmedzenosť nemusí ako tvrdí A. Vančová (2005) sama o sebe nápadná, v porovnaní s intaktnými deťmi, resp. osobami rovnakého veku je však zjavná.
Osoby s ľahkou MR sú schopní používať reč účelne v každodennom živote, komunikovať bez výraznejších problémov. Väčšina z nich je nezávislá v sebaobsluhe a praktických zručnostiach bežného života, hoci ich vývin je taktiež oneskorený. Etiólogia ich postihnutia je variabilná – od organickej po sociálnu či kombinovanú.
Osoby so strednou mentálnou retardáciou (moderate mental retardion) sú podľa A. Vančovej (2005) vývinovo retardované a obmedzené vo všetkých zložkách komplexnej osobnosti. Majú výrazne obmedzený vývin reči, obmedzené komunikačné schopnosti, sebaobslužné zručnosti a návyky.Medzi osobami so strednou MR sú výrazné interindividuálne rozdiely. Etiológia ich postihnutia je prevažne organická.
Osoby s ťažkou mentálnou retardáciou(severe mental retardion) majú podľa A. Vančovej (2005) výrazne narušený a limitovaný vývin vo všetkých oblastiach. Ich životné aktivity sú vo výraznej miere obmedzené a tieto osoby vyžadujú nepretržitú podporu, pomoc či vedenie. Etiologické faktory sú organického charakteru.
O výrazne oneskorenom psychickom a motorickom vývine pri tejto ťažkej mentálnej retardácii píše vo svojej knihe aj I. Bajo (In: Bajo, Vašek, 1994) kde uvádza, že u týchto osôb je oneskorené sedenie, státie, chodenie a prítomnosť rytmických, kývavých pohybov. Na rozdiel od osôb s hlbokou MR reagujú na hlad, teplo, chlad, vlhko a to väčšinou neadekvátnymi reakciami.
Osoby s hlbokou mentálnou retardáciou(profound mental retardion) sú hlboko obmedzené vo všetkých životných aktivitách. Sú postihnutí celým radom porúch, postihnutí a sú pne odkázaní na pomoc, starostlivosť a podporu zo strany okolia. Etiólogia ich postihnutia je organického charakteru.(Vančová,2005).
Podľa I. Baja (In: Bajo, Vašek, 1994) sa jedná o hlbokú retardáciu vo všetkých vývinových etapách. Časť osôb je celkom imobilná, nenaučia sa chodiť a častokrát celý život ležia, alebo sa pohybujú plazením. Hlboká zaostalosť v motorike sa prejavuje oneskorením a poruchami sedenia, stoja, lokomočných pohybov.