Klasifikácia mentálneho postihnutia - druhy

    Mentálna retardácia môže byť podmienená organicky alebo sociálne. Pri organicky podmienenej mentálnej retardácii sa jedná o poruchu centrálnej nervovej sústavy. Podľa vývinového štádia, v ktorom bol centrálny nervový systém poškodený, môžeme hovoriť o oligofrénii a demencii.(I. Bajo- Š. Vašek,1994 s.40). Oligofrénia pochádza z gréckeho slova oligos- málo, fren – duša, myseľ, rozum. Je stavom, ktorý je zapríčinený štrukturálnou difúznou poruchou v mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období do druhého roku života.

    Podľa pôvodu sa oligofrénia člení na dedičnú a vrodenú. Pri súčasnom stave diferenciálnej diagnostiky sa totiž rozlišuje, resp. sa často nedá rozlíšiť vrodená oligofrénia od včasne získanej v prvých rokoch života. (Kučera,1978) člení oligofréniu na primárnu, ktorá je dôsledkom poškodenia mozgu pred narodením alebo po narodení dieťaťa. V prenatálnom štádiu sa najčastejšie uvádzajú infekcie, žiarenie, pôsobenie toxických látok, inkompatibilita krvných skupín ako aj úrazy.  Počas perinatálneho obdobia sa najčastejšie uvádzajú príčiny abnormity plodu, abnormity pôrodných ciest a abnormity pôrodu. V postnatálnom období to bývajú infekcie, zápaly a úrazy.(I. Bajo- Š. Vašek , 1994 s. 40).

    Všetky tieto spomínané faktory môžu zapríčiniť poškodenie mozgu, mozgového tkaniva, ciev, nerovnomerný vývin mozgu, mozgovej kôry a následkom toho obmedzenie zníženia schopnosti vytvárať podmienené reflexy, čo sa prejavuje disharmóniou vo vývine celej osobnosti s výrazným postihnutím v oblasti intelektu. Významne je postihnutá aj motorika, citová a vôľová zložka osobnosti. Oligofrénia sa prejavuje na vonkajšom vzhľade a to na tvári, očiach, na držaní tela, ako aj v hrubej a jemnej motorike a v celkovom správaní sa.

Oligofrenik je dosť nápadný i laickému okoliu už svojim zjavom a konaním. Psychika oligofrénneho dieťaťa sa odlišuje od psychiky normálneho dieťaťa. Oligofrénia sa často považovala za stav, ktorý je relatívne nemenný, trvalý, chronický, ktorý má tendenciu k nezlepšovaniu sa. Nemožno ju liečiť a ani počítať s výraznou vývinovou úpravou. Túto situáciu postihnutého v zmysle osobného rozvoja aj v zmysle sociálnej adaptácie môže zlepšiť úprava prostredia, prístupu, náprava, výchova a vyučovanie s využitím kapacity, ktorou dieťa disponuje. Je pravda, že oligofrénia sa môže aj zhoršovať, ak sa kombinuje s ďalšími poruchami napríklad epilepsiou či demenciou. Taktiež nedostatočné podnetné prostredie, nesprávny prístup, nesprávna a nedostatočná výchova môžu prispieť k celkovému zhoršeniu tohto stavu. (I. Bajo- Š. Vašek 1994 s. 41).

    Demencia je procesom zastavenia, resp. rozpadu normálneho vývinu, zapríčinený neskoršou poruchou mozgu, zhruba po druhom roku života dieťaťa. Embryonálny vývoj a vývin po narodení prebieha po stránke somatickej a psychickej normálne, potom však bol mozog poškodený organickou deštrukciou alebo funkčnou poruchou. Najčastejšie sa uvádza zápal mozgu, zápal mozgových blán, úrazy, poruchy metabolizmu, intoxikácie, degeneratívne procesy v centrálnej nervovej sústave, detská mozgová obrna, poruchy žliaz s vnútornou sekréciou a ich funkcií, kôrnatenie mozgových ciev, duševné poruchy(schizofrénia) a niektoré iné poruchy a choroby vedúce k demencii.(I. Bajo- Š. Vašek, 1994 s.41-42).

    Väčšina týchto demencií má progresívny charakter, väčšina klinických foriem má tendenciu zhoršovať sa. V niektorých prípadoch postupuje spomínaná demencia veľmi rýchlo od normálnej úrovne cez hraničné pásmo mentálnej retardácie, postupuje všetkými stupňami mentálnej retardácie až k rozpadu intelektu, psychiky, kedy dieťa vôbec nereaguje na žiadne podnety. Tieto demencie sa diagnostikujú oveľa ťažším a zložitejším spôsobom ako oligofrénia, ktorá má evidentné a svoje podstatné znaky. Čím skorší je začiatok tejto demencie, tým väčším problémom je odlíšiť ju od oligofrénie. Často krát  to prakticky ani nie je možné, pretože sa svojimi prejavmi a psychickými  osobitosťami  podobá oligofrénnemu dieťaťu. (I. Bajo- Š. Vašek 1994, s. 42-43).

    Sociálne podmienená mentálna retardácia – sa taktiež označuje aj ako sociálna oligofrénia, pseudooligofrénia, pseudobilita, sociálna debilita, sociálna slabomyseľnosť. V extrémne nevhodnom sociálnom prostredí, pri extrémnej výchovnej a vzdelávacej zanedbanosti, pri nesprávnej výchove alebo absencii výchovy môžu natoľko retardovať mentálne funkcie, že v zmysle disproporcie chronologického a mentálneho veku môže dieťa zostúpiť až do pásma mentálnej retardácie. Nedostatok stimulačných podnetov pre rozvoj mentálnych, citových a osobnostných funkcií je hlavným deprivačným faktorom, ktorý výraznou mierou a priamo ovplyvňuje mentálnu, emocionálnu, osobnostnú a sociálnu úroveň dieťaťa a jeho vývin. V našich podmienkach môžeme považovať za extrémne deprivačné  podmienky a faktory neúplné , rozvrátené, asociálne rodiny, ktoré často krát žijú v otrasných a nevyhovujúcich životných podmienkach. Mimo rodiny to môže byť dlhodobá nariadená ústavná výchova, pobyt v detskom domove, časté striedanie ústavného prostredia, vychovávateľov, ktoré môžu deprivačne ovplyvniť mentálny, emocionálny, osobnostný a sociálny vývin dieťaťa v zmysle mentálnej retardácie. ( I. Bajo - Š. Vašek 1994, s. 43).